Subaru aj naďalej ide vlastnou cestou

Subaru technikou svojich vozidiel trochu vystupuje z dnešného unifikovaného sveta. Nahliadli sme do jej útrob, a tiež pod pokrievku toho, čo pripravuje pre blízku budúcnosť.

Subaru patrí s ročnou produkciou 1,06 milióna vozidiel (za rok 2017) k najmenším samostatným automobilkám. Hoci výroba za posledných šesť rokov narástla o viac ako 400 tisíc vozidiel, v pláne už nie je extra veľká expanzia výrobných a predajných počtov – v roku 2025 chce automobilka predať 1,3 milióna áut . Iste nie je bez zaujímavosti, že takmer dve tretiny produkcie sa umiestni na severoamerický trh a len asi 18 percent na domáci japonský trh. Okrem japonského hlavného závodu v meste Gunma Subaru svoje vozidlá od roku 1989 vyrába aj v USA, v závode Subaru of Indiana Automotive, kde v minulom roku vzniklo 342 tisíc vozidiel. Európa je ešte po Austrálii štvrtým najvýznamnejším teritóriom, kam pravidelne doputuje okolo 40 tisíc vozidiel ročne.

Odjakživa vlastnou cestou

Dnešné Subaru Corporation už vyrába okrem niekoľkých súčiastok do dopravných lietadiel v podstate iba automobily. S ich produkciou pod značkou Subaru pritom japonský priemyslový koncern, založený už v roku 1917 (Aircraft Research Laboratory), začal až v roku 1958 s typom 360. A až roku 1966 spustil výrobu väčšieho typu Subaru 1000, ktorý bol vyvinutý od základov celkom nanovo. Subaru nezaťaženej evolúciou predchádzajúcich vozov u neho prvýkrát použilo svoju dodnes typickú koncepciu s plochým motorom uloženým pred prednou nápravou. Vtedy ešte s pohonom predných kolies, ale od roku 1972 aj s poháňanými oboma nápravami.

Použitá koncepcia prináša aj cez niektoré technickej zložitosti celý rad výhod. Plochý motor je veľmi nízky a krátky, čím prispieva k nízkemu ťažisku a spolu s prevodovkou situovanú za prednou osou tiež k vhodnému rozloženie hmotnosti medzi nápravy. Nízka stavba hnacej sústavy umožnila umiestniť spojovací hriadeľ k prednej náprave pod prevodovku a diferenciál prednej nápravy medzi ňu a motor. Týmto riešením sa dosiahla optimálna stranové vyváženosti a napríklad aj rovnakých vzdialeností medzi náboji kolesa a výstupy z diferenciálov. Táto základná koncepcia je výhodná nielen u bežných osobných vozidiel, ale aj pri vozidlách SUV, kde je zníženie ťažiska snáď ešte markantnejší.

Subaru v 21. storočí

Toto riešenie preto Subaru neopúšťa ani u nových modelov a integrovalo ho rovnako do svojej novej globálnej platformy, ktorá začala svoj život v útrobách najnovšej generácie modelov Impreza, XV a Ascent. Teraz jej disponuje aj chystaná nová generácia typu Forester a plánovaná je tiež pre Outback a ďalšie modely. Okrem toho, že spolu s ňou prišli aj významne zdokonalené zážihové ploché motory, je jej najvýznamnejší vlastnosťou až o 70% zväčšená tuhosť v krute, ďalšie zníženie ťažiska zásluhou nižšieho uloženia hnacej sústavy aj maximálna koncentrácia „ťažkých“ komponentov čo možno najnižšie. Zvýšenie tuhosti zabezpečuje stabilnejší základ pre podvozok, ktorý tak možno naladiť komfortnejšie pri zachovaní potrebnej presnosti. Cielene zvýšená tuhosť a pevnosť má vplyv taktiež na deformačné schopnosti a obmedzuje prenos rázov a vibrácií. Vysokú mieru bezpečnosti ostatne potvrdzujú vynikajúce výsledky nárazových testov po celom svete.

Po motoroch boxer a pohonu všetkých kolies je tretím významným stavebným kameňom techniky Subaru bezstupňová prevodovka Lineartronic, ktoré je v predaji od roku 2009. Subaru ju vyvinulo spoločne s nemeckou firmou Schaeffler a neustále ju zdokonaľuje. A to nielen samotným oceľovou reťazou prenášajúcim krútiacim momentom, ale aj hydrodynamickým meničom a v ňom integrovanou spojkou. Najnovšie evolúcia priniesla menšie články reťaze, čo umožnilo zmenšiť minimálny obežný priemer remeníc, a tým rozšíriť rozpätie dostupných prevodových pomerov. V súčasnosti má Subaru v ponuke dva druhy prevodoviek Lineartronic, lišiacich sa maximom možného prenášaného krútiaceho momentu. Subaru sa prvýkrát predstavilo bezstupňovou prevodovku vo svojich vozidlách v roku 1987 (Justy) až rok neskôr aj v kombinácii s pohonom všetkých kolies.

EyeSight štvrtej generácie

Mechanika samotnej pohonnej sústavy síce prechádzajú neustálou modernizáciou a postupným zdokonaľovaním účinnosti a zladením, však Subaru po príprave novej platformy v súčasnej dobe plánuje najväčší vývoj predovšetkým u svojho systému EyeSight. V skutočnosti už vykonáva finálne testy jeho štvrtej generácie, ktorú plánuje do sériovej produkcie nasadiť v modelovom roku 2020. Pripomeňme, že aktuálna generácia tohto systému pracuje s dvojicou kamier umiestnených pod hornou hranou čelného skla, ktoré porovnaním svojim obrazov dokáže vypočítať vzdialenosť jednotlivých objektov, a tým si vytvoriť reálny 3D obraz situácie pred vozidlom. Na základe týchto informácií následne plní funkcie prednárazového brzdenia, adaptívneho tempomatu, funkcia udržiavania v jazdnom pruhu alebo ochrany pred rozbehnutím do prekážky.

Vo štvrtej generácii japonská automobilka systém doplní o ďalšie senzory, medzi ktoré budú patriť predovšetkým rôzne druhy radarov, s cieľom ďalej spresniť vnímanie okolia vozidla. Prepojením s mapovými podkladmi s online aktualizáciou a presnou lokalizáciou pomocou GPS tak vznikne základ pre ďalšie zdokonaľovanie funkcií autonómneho riadenia s cieľom plnej automatizácie, ktoré samozrejme nebude aktuálne v avizovanej štvrtej generácii. Tá by mala podľa poskytnutých informácií už ponúknuť plynulé udržiavanie v jazdnom pruhu aj v miernych zákrutách, funkciu automatického prechádzanie do vedľajších pruhov, zabránenie zrážkam s chodcami pri odbočovaní na križovatkách alebo automatické spomalenie pri príliš rýchlom nájazde do zákruty. Subaru je hrdé na to, že vývoj systému EyeSight je jeho vlastnou prácou (vývoj začalo v roku 1989 a prvé nasadenie prišlo v roku 2008).

Už skôr Subaru oznámilo svoje plány aj v oblasti hnacích systémov. Okrem druhej generácie hybridného pohonu by sa malo v roku 2020 objaviť aj prvý čisto elektrické Subaru (samozrejme s pohonom všetkých kolies). Malo by byť postavené na spomínanej globálnej platforme, ktorá je na aplikáciu rôznych hnacích systémov pripravená.

%d blogerom sa páči toto: